Koluje vo vašich žilách vznešená krv?
Väčšina ľudí od dobrodružného pátrania po svojich koreňoch očakáva, že kdesi v ich dávnej minulosti sa objaví slávny predok, predok so šľachtickým titulom či dokonca nejaký kráľ. Mnohých však čaká v tomto ohľade sklamanie. Väčšina Slovákov totiž boli poddaní, sedliaci a roľníci. Niektorým ale minulosť predsa len poskytne priestor na fantazírovanie: „Stáva sa, že ak v priebehu práce natrafím na nemanželské dieťa, ktorého otec zostal neznámy. Ľudia fantazírujú o tom, že to mohol byť niekto dôležitý a vplyvný,“ hovorí genealogička Lucia Šemorádiková. A zároveň konštatuje, že počtom nemanželských detí sa od minulosti dnes vôbec neodlišujeme. Kedysi o tom, že matka zostane s dieťaťom sama totiž rozhodovalo napríklad aj vierovyznanie. Rímskokatolíci len ťažko prijímali do rodiny kalvínov alebo evanjelikov. Ďalšou prekážkou bývavalo aj odlišné spoločenské postavenie.
Od spoločenského postavenia v minulosti závisel počet narodených detí. Platilo, čím chudobnejšia bola rodina, tým viac detí mala. Mať viac detí bolo v tom čase priam nevyhnutnosťou, ak sa mal rod zachovať a to najmä v prípade chudobných rodín, ktoré žili v ťažkých podmienkach, bez liekov i lekára. V bohatších rodinách a v rodinách s vyšším vzdelaním bolo detí pomenej. „Spomínam si na prípad, keď istému manželskému páru prežilo zo 14 iba 5 detí. Deväť z nich zomrelo vo veku do 3 rokov. Prežitie všetkých narodených detí kedysi znamenalo skutočne silný koreň a dobré gény,“ prezradila čosi zo svojej súkromnej praxe L. Šemorádiková. Aj z nutnosti porodiť čo najviac detí, neboli v minulosti žiadnou zriedkavosťou sobáše ani nie 16 ročných dievčat. Dnes už sa na takéto sobáše dívame inak.
Len veľmi málo Slovákov má v žilách modrú krv. V skutočnosti však nie je až také dôležité pochádzať zo šľachtickej rodiny, ktorá mohla dlhé rodiny stagnovať. Naozajstný dôvod byť hrdí majú najmä ľudia, ktorých predkovia sa z rodiny žijúcej v biede vypracovali postupom času vlastnými silami a húževnatosťou zo sedliaka na remeselníka, z remeselníka na obchodníka a tak ďalej.
Slováci a ich zahraniční predkovia
Zahraniční predkovia v rodoch slovenských rodín sú skôr zriedkavosťou. Objavujú sa najmä predkovia z krajín susediacich s vtedy ešte neexistujúcim Slovenskom. Išlo prevažne o krajiny, ktoré boli súčasťou Habsburskej monarchie a neskôr Rakúsko-Uhorska. Ak sa v rodine objaví neslovenský predok, tak Maďar, Čech, Chorvát alebo Ukrajinec. Je to spôsobené tým, že ako poddaní Slováci išli len tam, kam šiel ich zemepán a po roku 1514 bolo dokonca zakázané sťahovať sa. Migrácia sa začala až od polovice 19. storočia. Práve v tomto období si pri hľadaní predkov spoločne s nimi pomigruje nejeden genealóg.
Súčasnosť je iná. Genealógovia budúcnosti to pri dnešnom jednoduchom a lacnom spôsobe cestovania budú mať zložitejšie, hoci na druhej strane je pohyb ľudí monitorovaný oveľa lepšie než v minulosti. Zároveň sa krížia slovenské a neslovenské rody a vznikajú akési internacionálne rodiny.
Priezviská inšpirované remeslami
Pri bádaní po minulosti sa genealógovia najčastejšie stretávajú s klasickými priezviskami ako Novák alebo Kováč, teda s priezviskami, ktoré reprezentujú nejaké remeslo. Pričom podoba jedného priezviska sa v priebehu rokov niekoľkokrát menila vďaka tomu, že nebola uzákonená spisovná Slovenčina. Konkrétnejšími začínajú povolania byť až od polovice 19. storočia. Dovtedy sa označovali len všeobecne a zoširoka, napríklad, že dotyčný človek pracoval v niektorom dome, na tom a tom poli alebo okopával. Najčastejšími remeslami Slovákov v minulosti boli kolár, kováč, chovateľ dobytka, obuvníci, krajčíri, vojaci a sluhovia, na prvom mieste vak boli roľníci. Vyskytovali sa aj špecifické zamestnania viazané na konkrétnu oblasť ako čipkár alebo obchodník s čipkami.
Všetko povedia staré múdre knihy
Pri pátraní po predkoch sú hlavnými zdrojmi informácie z archívnych dokumentov. Najčastejšie z matrík, ktoré zaznamenávali narodenia, sobáše i úmrtia. Matrika patrí k tým najvierohodnejším zdrojom. V Uhorsku sa začali matriky viesť od konca 16. storočia. Najstaršie zápisky matričného charakteru pochádzajú z roku 1551. Matriky sa stabilnejšie začali písať od polovice 17. storočia. Pátrať možno aj v urbároch. V tých sú informácie o mieste narodenia, o časti usadlosti, v ktorej dotyčná osoba žila, o jej povinnostiach a právach, o počte odvádzaných deviatkov a desiatkov, o pracovných povinnostiach, naturálnych dávkach a podobne. Čo sa z matriky dozviete závisí aj od toho, kto ju viedol. Inak boli písané židovské, inak evanjelické alebo kalvínske matriky.
Niektorí si myslia, že pri vytváraní rodokmeňa je možné dopracovať sa až k Adamovi a Eve. Bohužiaľ nie je to tak. Pátrať sa dá len potiaľ, pokiaľ existujú dôveryhodné dokumenty. Sama Lucia Šemorádiková pokladá za úspech, keď sa dopracuje za rok 1800 a dodáva: „Ak sa dostanem do slepej uličky a niet inej cesty, tak vtedy končím. Robiť rôzne deduktívne závery skutočne nie je profesionálne.“ Mnohé vhodné zdroje sa totiž nezachovali. Zničili ich požiare, povodne alebo padli za obeť myšiam
Pátranie na vlastnú päsť
Ten, kto sa chce vydať po stopách svojich predkov to môže skúsiť vlastnými silami, alebo sa obrátiť na komerčného genealóga. Vypracovať si vlastný rodokmeň sa zdá jednoduché, ale nie je to tak. L. Šemoradiková sa pri svojej práci v archívoch často stretáva s utrápenými tvárami laikov pátrajúcich v minulosti. Je to ako dívať sa do minulosti ponorenej v tme bez baterky. Študovanie matrík si totiž vyžaduje nemalé jazykové vedomosti, čo si mnohí v zápale záujmu o rodokmeň neuvedomia. V matrikách sa používala latinčina, maďarčina, nemčina, v niektorých dokonca cirkevná staroslovienčina. Stretnúť sa však môžno aj s inými problémami. Napríklad, ak v široko rozvetvenej rodine narazíte na niekoľko Janov, teda osoby s rovnakým menom aj priezviskom, býva občas veľmi problematické určiť, kto je kto. Tu sa dokáže dopredu pohnúť naozaj iba skúsený genealóg, ktorý pozná špeciálne postupy a metódy.
Pri pátraní na vlastnú päsť treba počítať aj s rôznymi poplatkami za nahliadnutie do matriky, za výpis z nej ako aj s tým, že za informáciami bude nutné vycestovať. Pri zostavovaní rodokmeňa laikom určite pomôžu rôzne programy na vytvorenie rodokmeňa, ktoré sú dostupné na internete zadarmo. Zároveň tam nájdu aj množstvo stránok zaoberajúcich sa genealógiou Geni, MyHeritage, Search.org, Ellisisland.org a iné.
Tí, ktorí sa rozhodnú požiadať o pomoc odborníka, ušetria síce čas nie však peniaze. Každý genealóg má svoj cenník, v ktorom sú uvedené ceny všetkých úkonov ako cestovanie, ubytovanie, rôzne poplatky, vyhotovenie dokumentov, preklady atď. Konečná cena je vždy individuálna, pretože vychádza z dĺžky aj obtiažnosti pátrania. Orientačne sa ceny vypracovania rodokmeňa pohybujú od 3000 až 45 000 korún. Móda spoza veľkej mláky
Boom rodokmeňov sa spustil v USA. Chuť hľadať svojich predkov narastá aj u nás. Záujem prejavuje veľa mladých ľudí, ktorí rodokmeňom obdarujú svojich blízkych pod vianočným stromčekom alebo ho venujú rodičom k výročiu svadby. „S prosbou o pomoc sa mi ozývajú aj ľudia z USA, ktorých starí rodičia či prarodičia emigrovali. V Amerike je rodokmeň záležitosťou prestíže. Za svoje korene na Slovensku sa nehanbia. Sú na ne hrdí a túžia spoznať minulosť,“ hovorí s úsmevom L. Šemorádiková.
Či sa pustíte do pátrania sami alebo s pomocou odborníkov, keď svoj rodokmeň už raz získate, stačí ho len dopĺňať. A navyše mnohé rodokmene majú aj veľmi krásne výtvarné spracovanie, takže potešíte nie len svoju dušu ale aj oko.
Viete, že...
- v súčasnosti môžete na internete nájsť množstvo hotových rodokmeňov jednotlivých slovenských rodín? Napríklad Klimek, Dravecký, Nagy, Čorej atď.
- v USA vybudovali najväčší genealogický archív na svete? Informácie o dejinách rodín z celého kresťanského sveta tam zhromažďujú v podzemných bunkroch vytesaných do skaly.
- za najväčší zdokumentovaný rod je považovaný rodokmeň rodiny Pavlovičovcov, ktorý má 399 rodinných príslušníkov a najstarší záznam v ňom je z roku 1755?
- najväčšiu zbierku rodokmeňov na Slovensku sa podarilo vytvoriť obyvateľom mesta Veľký Šariš? Zozbierali 132 rodokmeňov, ktoré obsahovali spolu 905 mien.
- okrem ľudských rodokmeňov existujú rodokmene rôznych druhov zvierat (psy, poštové holuby, morčatá) a dokonca aj rodokmene parfémov?
zdroj: L. Šemorádiková, internet
